Keď má žena 25, aneb: 25-ka v rôznych podobách

Tri kamarátky sa stretli vonku rok po škole a spoločne sumarizovali udalosti, ktoré sa im za posledný rok stali. Všetky tri majú 25 rokov a predsa je každá z nich niekde inde – či už sa to týka nadobudnutých skúseností, momentálneho pracovného zaradenia alebo plánov do budúcnosti.

Pri rozhovore sa kočky veľa nasmiali a museli priznať, že napriek pribúdajúcim povinnostiam, dvadsaťpäťka je v podstate krásny vek. Ak máte za sebou vysokú školu a hovoríte plynule aspoň jedným cudzím jazykom, svet Vám prakticky leží pri nohách. Práve v tomto veku vyzeráte dobre, ba priam skvele – už nie ako vychudnutá teenagerka, ale ako dospelá mladá žena s krivkami na tých správnych miestach. Pozvania na rande dosahujú rekordné počty a vy si uvedomujete, že už nie ste atraktívna iba pre starších mužov, ale dokonca aj pre mladších... chlapcov. Prestávate byť dieťaťom, robíte všetko preto, aby ste sa osamostatnili od rodičov a vo veľkom začínate preberať zodpovednosť za vlastné rozhodnutia. Pracovných ponúk je práve teraz dostatok a v prípade, že nemáte nejaké väčšie záväzky, môžete veľa cestovať...  Záleží iba od Vás, ako si život zariadite...

Tu sa ale hneď dostávame k základnému rozkolu, pretože: nie každá mladá žena vysokú školu dokončí, alebo sa na ňu vôbec prihlási. Tým, že sa na ňu rozhodne neprihlásiť, jej mladosť končí omnoho skôr ako dievčaťu, ktoré sa rozhodlo v štúdiu pokračovať. Niet sa čomu čudovať, pretože denné vysokoškolské štúdium ZNAČNE predlžuje človeku obdobie dospievania. Žena bez vysokej školy sa potom zvyčajne usadí omnoho rýchlejšie ako ostatné dievčatá, a s veľkou pravdepodobnosťou sa aj rýchlejšie stane matkou. Dôvod je prostý: situácia v našej krajine jej neposkytuje veľké množstvo atraktívnych pracovných príležitostí – najmä v oblastiach Slovenska, ktoré sú akoby bohom zabudnuté – a preto sa radšej rozhodne zameniť svoj aktuálny status za status works at: materská dovolenka (aký kontrast však? works at – „dovolenka“). Treba povedať, že medzi ženou v dvadsaťpäťke bez titulu a ženou v dvadsaťpäťke s titulom je priepastný rozdiel; a teraz nehovoríme o kvalite nadobudnutého vzdelania alebo inteligencii, ale skôr o skúsenostiach, všeobecnom rozhľade, spôsobe trávenia voľného času a schopnosti utvoriť si názor. Ženu v 25 s dieťaťom pri rozhodovaní o budúcnosti limitujú záväzky – či už tie vzťahové alebo finančné. Slobodná dvadsaťpäťročná žena bez dieťaťa, ktorá má za sebou polročné štúdium v zahraničí, robí v živote omnoho odvážnejšie a dalo by sa povedať, že aj menej konvenčné rozhodnutia.  

Rozdiely v názoroch a cieľoch neexistujú iba medzi ženami s rôznymi stupňami vzdelania ale aj medzi dievčatami, ktoré promovali (alebo mali promovať) v tom istom roku. Dôkazom sú 3 bývalé spolužiačky – všetky tri sú prakticky na jednej lodi, ale každá z nich rieši iný typ problémov:

Prvá zo spomínaných dievčat druhý vysokoškolský stupeň ani nedokončila, a paradoxne, pracuje pre najprestížnejšieho zamestnávateľa. Ešte stále žije u mamy (čo je blízko hlavného mesta), ale toto jej rozhodnutie ostať u rodiča má skôr praktické než iné dôvody: nemusí platiť drahý nájom. Namiesto toho si odkladá financie na cestovanie, po ktorom tak veľmi túži. Má priateľa, dokonca staršieho, ale, ako sama vraví, na založenie rodiny sa ešte necíti.  

Druhá dievčina stále žije s rodičmi v hlavnom meste, kde je spokojná. Pracuje vo vyštudovanom odbore, deti zbožňuje, ale je nezadaná. Naproti tomu má však veľa kamarátov, rieši vzťahové problémy v  partii a tvrdí, že sa duchom ešte stále cíti „na šestnásť.“ Momentálne sa netúži osamostatniť od rodiny.

No a potom je tu tretia dvadsaťpäťročná absolventka. Tá síce školu poctivo dokončila, ale stále je niekde na pol ceste pri hľadaní práce snov. Niežeby bola nezamestnaná alebo mala nedostatok pracovných ponúk, to nie, len ešte nenašla to svoje pravé orechové. Preto sa ešte neplánuje stať matkou. Namiesto toho však s partnerom rieši spoločné bývanie, čo pre ňu predstavuje veľký záväzok.  Ako sama vraví, pred hypotékou má veľký rešpekt.  

Dievčatá si uvedomujú, že už majú dosť rokov na to, aby postupne začali uvažovať nad manželstvom, prípadne nad dieťaťom. Človek predsa nemladne a je všeobecne známe, že ideálny vek na počatie u žien je okolo 20. roku života. Každá z nich však tvrdí, že sa na založenie rodiny ani zďaleka nechystá. Dôvod je spoločný: dievčatá majú kdesi v hlave uložené rozpracované plány, ciele alebo nesplnené sny, ktoré by niekedy v blízkej budúcnosti chceli dosiahnuť. Vlastne, chceli by to stihnúť ešte predtým, ako sa rozhodnú urobiť tak zásadný krok v živote, akým je prevzatie zodpovednosti za výchovu malého človeka. Inými slovami, chceli by na to dozrieť. A to, si myslím, že nie je zlý nápad. Treba však dodať, že každá žena má svoj VLASTNÝ rebríček priorít, a teda záleží iba na nej, ktorý z množstva vytýčených cieľov zaradí na prvé miesto...