Život prezentovaný na sociálnej sieti je len ilúzia... Alebo?

Zakaždým, keď otvorím Facebook, prepadne ma skľučujúci pocit, že nežijem plnohodnotne. Že môj život je nedostatočný, že toho robím málo. Že zaostávam. Že nie som dosť aktívna, že nič z môjho každodenného diania nestojí za zmienku. Alebo teda za status.

Tieto pocity úzkosti mám už asi rok. Neviem, či som na celom svete jediná, alebo sa okrem mňa nájdu aj iní ľudia, ktorí to cítia podobne. Prejdem k veci:

Facebook využívam denno-denne. Prioritne ho navštevujem kvôli kontaktu s rodinou a priateľmi, nakoľko žijú odo mňa stovky kilometrov ďaleko. Je to šikovný prostriedok, čo mi pomáha zostať v spojení nielen s ľuďmi, na ktorých mi záleží, ale prakticky s celým svetom. Dočítam sa tu správy zo všetkých kútov zeme, či už tie podstatné, dôveryhodné a overené, ale bohužiaľ aj také, ktoré sú pre mňa absolútne zbytočné a nedávajú mi žiadny zmysel. A to je pre mňa, už dlhší čas, problém. Mám pocit, že v poslednej dobe som tak zahltená informáciami, novinkami a motivačnými radami do života, že sa v tom kolotoči správ začínam doslova strácať. Už prichádzam o schopnosť rozoznať dôležité veci od toho, čo je pre mňa úplne nepotrebné a zbytočne mi zahlcuje myseľ. Viete, ja totiž veľmi rada čítam. Čítam čokoľvek: motivačnú literatúru, klasické romány, noviny, novely... Rada si prečítam aj nejaké tie motivačné články z rôznych spravodajských portálov, ale momentálne som sa dostala do fázy, kedy si niektoré stránky, ale dokonca aj osoby začínam blokovať. Pretože sa to jednoducho nedá sledovať...

Najviac sa mi „páči“ práve to masívne propagovanie zdravého životného štýlu cez sociálne siete. Ako každému odporúčajú nakúpiť si celý outfit na cvičenie, obstarať si permanentku do fitka a ísť „makať na svojej postave.“ Až včera som si uvedomila, v akej ilúzii to vlastne žijem. Totiž, musím sa priznať – pred časom som začala cvičiť. Začala som cvičiť, pretože som bola už asi jediná osoba na celom svete, ktorá nerobí nič so svojím telom. Cítila som sa ako lenivá lemra, čo radšej uprednostní sedenie na zadku popri počúvaní hudby pred aktívnym životným štýlom. Bála som sa, že sa jedného dňa zobudím a zistím, že som na tejto zemeguli posledným človekom so špekmi na bruchu a celulitídou na zadku. A všetci tí, ktorí sa vyfocujú v posilke v elasťákoch a neónových tielkach, budú okolo mňa chodiť vysmiati, opálení, so sexi telom... Ako veľmi sú moje predstavy mimo reality, som si uvedomila až vtedy, keď som zazrela naživo postavu dievčiny, ktorá takéto fotografie z posilky pridáva na Instagram už asi rok. Asi tušíte, že kocky na bruchu, ani guľatý zadok teda nemala...

Je až zarážajúce, ako dnešné sociálne médiá svojimi statusmi ovplyvňujú myslenie ľudí. „Úspešní ľudia cez víkend neupratujú“ vs. „ak si chcete lepšie zorganizovať prácu, najskôr si musíte upratať!“ „Tieto knihy musíte prečítať, ak chcete byť úspešní!“ „Tieto miesta musíte aspoň raz za život navštíviť, inak je váš život o ničom...“ Idete do fitka a nedáte odtiaľ fotku na Instagram? Tak ste tam ani neboli! Cvičíte doma na hrazde s vlastnou váhou a nikto vás pri tom nevidí? Commꞌon! Neodfotili ste si večeru tesne predtým, ako ste ju do seba nahádzali? Ako ste mohli?! Nezdieľate na sociálnych sieťach každú kravinu? Neexistujete!

Ľudia, v snahe byť zaujímaví, dokážu na Facebooku zverejňovať také hlúposti, že sa mi niekedy až rozum zastavuje. V prípade, že sa nemôžu chváliť sami sebou, používajú na to svoje maličké deti vyobliekané do šialených outfitov. Najviac ma mrzia práve tieto deti, pretože ony si nedokážu chrániť vlastné súkromie. Keď sa nad tým všetkým zamyslím, zaujímalo by ma, čo také užitočné spravili ľudia, ktorí sa tak veľmi dožadujú pozornosti na internete, pre tento svet?! Okej, to že navštívili nejaké miesto, trošku si zacvičili, niečo zjedli alebo obliekli decko do nových šatočiek už vieme, a ďalej? Niečo viac? Nejaký užitočný skutok? Nejaký skutočný splnený cieľ?