Vzťahy kedysi a dnes

Súčasná generácia mladých ľudí sa od tej predošlej líši markantne. Keď si len vezmete názory svojich rodičov a porovnáte ich s tými Vašimi, zistíte, že sa zhodnete len na máločom. Odlišnosti v zmýšľaní alebo v postojoch krásne dokazujú aj vzťahy, ktoré kedysi pestovali naši rodičia a vzťahy, ktoré sa momentálne pokúšame rozvíjať my.

Ja viem – kedysi to bolo iné. Keď boli naši rodičia mladí, svadbe sa prikladal doslova „posvätný“ význam. Slovom posvätný teraz nezdôrazňujem vplyv katolíckej cirkvy alebo iného náboženstva, ale skôr dopad socialistického režimu na vtedajší životný štýl obyvateľov. Mladomanželia za komunizmu mali totiž k dispozícii množstvo výhod, o ktorých my – „deti kapitalizmu“, môžeme iba snívať. Mladé páry si v tých časoch mohli vziať bezúročné novomanželské pôžičky alebo mali možnosť prijať od štátu nenávratný finančný príspevok na stavbu domu. Vláda sa snažila ľudí rôznymi spôsobmi motivovať, aby mali deti čo najskôr, a najlepšie čo najväčší počet. Existovali rôzne prídavky na deti, byty pre mladých, jasle a škôlky dostupné za lacný peniaz. Každý, kto trochu ekonomicky rozmýšľal, si vedel spočítať, že založiť si rodinu sa vtedy jednoducho oplatilo.

Dnes je to však úplne inak. Štát nás už (v takej miere) nemotivuje, aby sme sa v mladosti sobášili a zakladali si rodiny. V súčasnosti je to skôr o tom, či sa dvaja ľudia dobrovoľne rozhodnú do manželského zväzku vstúpiť alebo nie. Veľkú úlohu tu, samozrejme, zohráva finančná otázka: mnoho Slovákov pochádzajúcich zo strednej vrstvy obyvateľstva sa najskôr snaží nejaké to množstvo peňažných prostriedkov nahromadiť, vyriešiť si bytovú situáciu a až potom rozmýšľajú o svadbe. Tým sa hranica doby založenia si rodiny posúva stále vyššie a vyššie. Ženy majú zvyčajne jedno, nanajvýš dve deti, čo zapríčiňuje, že pôrodnosť na Slovensku z roka na rok nezadržateľne klesá.

Alebo je tu ešte druhý extrém: dievčatá sa stanú matkami príliš skoro, chlapci, otcovia detí, sú mladí a väčšinou nespôsobilí postarať sa o rodinu. Alebo ak aj sú spôsobilí, svadbu spolu nechystajú, nie sú totiž k tomu motivovaní, štát im prakticky neposkytuje žiadne istoty. Rozhodnú sa teda žiť spolu „na divoko“ – takmer ako v manželskom zväzku, ale bez papiera. Po čase obaja partneri zistia, že život, ktorý si vysnívali, sa ani zďaleka nepodobá existujúcej realite. Po prvých vážnejších problémoch sú partnerské vzťahy ihneď fatálne narušené, city k druhému človeku chladnú a na scénu nastupuje nevera – či už prostredníctvom sociálnych sietí alebo tá skutočná. Partneri sa podvádzajú, alebo končia vzťahy príliš rýchlo bez akejkoľvek snahy riešiť svoje problémy racionálne. Následkom toho je pribúdajúci počet slobodných matiek snažiacich sa pretĺkať sa životom na vlastnú päsť alebo spoliehajúcich sa na pomoc rodičov.   

Myslím si, že neustále debaty o tom, v ktorej fáze života je najideálnejšie usadiť sa, alebo v ktorom veku je pre ženu najlepšie otehotnieť, sú už takmer bezpredmetné, pretože v súčasnosti aj tak najväčšiu rolu pri spolužití partnerov zohrávajú peniaze. Ak ich dvaja ľudia majú a sú schopní postarať sa najprv sami o seba, tak budiš, môžu si založiť rodinu. Ak mladým ľuďom financie chýbajú a náhodou sa im podarí počať skôr ako sa na túto udalosť pripravia, nastanú problémy, ktoré zasahujú do života nielen im, ale aj ďalším rodinným príslušníkom, na ktorých sú v takomto prípade odkázaní. Čo k tomu dodať? Asi iba toľko, že život na Slovensku je jednoducho ťažký. Transformácia ekonomiky sa okrem životného štýlu obyvateľov prejavila aj v zmene formy vzťahov, či už tých partnerských alebo medziľudských všeobecne. S tým už nič nenarobíme. Musíme sa danej situácii iba prispôsobiť a nájsť si svoju vlastnú cestu za šťastím.