Priateľstvo medzi mužom a ženou

Nikdy som na priateľstvo medzi mužom a ženou neverila. Celý doterajší život som si totiž myslela, že po krátkom čase sa jeden z dvojice do kamaráta zamiluje a samotné priateľstvo potom stroskotá na žiarlivosti. Ale v poslednej dobe som si akosi viac začala všímať ľudí, ktorí pestujú zmiešané kamarátstva a že im to vlastne celkom funguje (tak to aspoň navonok na mňa pôsobilo). Navyše, kamarátky ma presviedčali, aby som to určite skúsila, pretože človek potrebuje k existencii vo vzťahoch rozmanitosť, a chalani sú fakt zábavní a vtipní spoločníci, stále vymýšľajú kadejaké šialenosti, nezávidia si a, na rozdiel od nás žien, nie sú zákerní.  

Tak som šla smelo do toho: nadviazala som priateľstvo s tromi rôznymi chlapcami. A ako to dopadlo? 3 pokusy, 3 x fail. Buď som čudná ja, alebo mám zrejme inú predstavu o priateľstve ako väčšina ľudí.

1. pokus – spriatelila som sa s Peťom. Zoznámila nás spoločná kamarátka - Peťo je jej kolega z práce a musím povedať, že on je ideálny typ na kamarátenie sa. Je omnoho starší ako ja (o päť rokov), nižšieho vzrastu, trošku pri sebe, čiže môj presný ne-typ. Povahovo extrovert, veľmi ukecaný a spoločenský tvor, navyše chytrý, šikovný a samostatný. Okamžite sme si s Peťom sadli. On je z mesta, má dobrý vkus, páči sa nám podobný štýl hudby, máme radi rovnaké jedlo, zdieľame takmer totožné názory na život. Dokážeme sa porozprávať prakticky o všetkom – od politiky, cez moje menštruačné bolesti, až po jeho víkendové posteľové jednorazovky.  Na toto priateľstvo som stavila veľa, veľmi som si priala, aby fungovalo... Lenže ono to nefunguje... Prečo? Z nasledujúcich dôvodov:

Nemôžem s ním otvorene hovoriť o svojom vzťahu. Ak mu totiž poviem o mojom priateľovi niečo pozitívne, resp. vyzdvihnem jeho dobré vlastnosti, za každú cenu s mojím tvrdením nesúhlasí a zanovito presadzuje svoj názor, ktorý je opačný. V prípade, že sa na priateľa pred ním posťažujem, automaticky to ľutujem, pretože Peťo je schopný z neho urobiť toho najväčšieho „truhlíka“ pod slnkom, ktorý sa, podľa neho, ku mne vôbec nehodí a dokonca ma začne navádzať na to, aby som sa s ním rozišla! Od istého času si dávam veľký pozor a o mojom vzťahu sa s ním radšej vôbec nerozprávam.

Alebo. V poslednej dobe veľmi často iniciuje stretnutia, kde máme byť sami dvaja a začína to akosi podozrivo smrdieť romantikou. Napríklad: každú chvíľu ma pozýva k nemu na byt, kde mi chce navariť večeru a naliať dobrého červeného „vínka.“ Okej. Priznám sa, že proti podomácky pripraveným stakeom a vínu z Toskánska nič nemám. Ale, prečo tam, sakra, musíme byť sami dvaja a prečo sa to musí diať v piatok večer, kedy som rada, že žijem a chcem konečne tráviť čas so svojím frajerom? Aby bolo jasné, na toto som mu ešte nikdy nekývla. A keby som aj kývla, Erik by ma určite zabil... alebo minimálne vyhodil z bytu.

Alebo. Počas práce sa dohadujeme, kam pôjdeme na obed. Ja väčšinou preferujem obyčajné obedové menu, ktoré do seba rýchlo nahádžem a ihneď pokračujem v práci. On naopak vymýšľa, do ktorej jeho obľúbenej reštaurácie ma tentokrát vezme, aké úžasné „mňamky“ si tam objednáme a keď mu poviem, že chcem obed tak do štyroch eur, Peťo machovsky zahlási, že ma pozýva. Áno, ja viem, že chalan má niekoľko násobne vyšší príjem ako ja, je zvyknutý na iný životný štandard, a odmieta sa stravovať v zariadeniach, kam chodím ja, ale túto tému sme už spolu niekoľkokrát rozoberali. Ja sa od neho jednoducho pozývať nenechám. P.S. zakaždým sa kvôli tomu pohádame a on sa nakoniec urazí.  

Úprimne, neviem si predstaviť, že by ma nejaká moja ženská kamarátka volala k sebe na večeru, kde by sme museli byť osamote alebo by ma chcela v reštaurácii stoj čo stoj pozývať. Cítila by som sa čudne, rovnako ako sa cítim čudne, keď to robí Peter. A to sa pred ním snažím správať prirodzene, tzn. nemusím mať na stretnutí s ním čerstvo umyté vlasy, nemusím byť tip-top upravená, chovám sa pred ním doslova ako „prasa“ a vtipkujem na vlastný účet. Okrem toho si dávam sakramentský pozor, aby som medzi nami nevytvárala žiadne romantické napätie, neflirtujem s ním, ani ho, pripitá, nevyzývam do tanca. Aj napriek všetkým spomínaným skutočnostiam mám temný pocit, že sa náš frendšip nevyvíja úplne tým najlepším smerom.   

2. pokus – skamarátila som sa s potenciálnym švagrom. Dobre, uznávam, toto znie zvláštne už od začiatku... Ale ja vážne nemôžem zato, že môj priateľ a jeho sestra si našli partnerov, ktorí sú takmer ako jeden. My s ***** sme si fakt podobní. V hlave sa nám rodia skoro rovnaké asociácie – niekto o niečom začne a my už máme vytvorený vlastný záver s použitím rovnakej zápletky. Keď sme obaja neistí, ako obranu používame ten istý typ stupídneho, možno trošku nechutného humoru. Zhodneme sa aj v ťažkých životných otázkach ohľadom budúcnosti, vzdelania, kariéry, bývania a podobne. A aby toho nebolo málo, máme aj rovnaký vkus. Ono je to super, keď si uvedomíte, že si rozumiete s vlastným švagrom, ale na druhej strane, toto priateľstvo je pre vás dosť veľká nevýhoda, pretože: keď práve riešite nejakú ťažkú životnú dilemu, nemôžete mu len tak zavolať a spýtať sa ho, či ide s vami, povedzme na pivo, porozprávať sa. Okrem neho totiž musíte zavolať aj vašich partnerov, aby ste náhodou nepôsobili čudne alebo tajnostkársky a potom to už nebude ten istý druh „dôvernej“ konverzácie, ako keby ste boli sami dvaja. Alebo to urobiť môžete, ale určite sa nevyhnete zvláštnym otázkam a pohľadom...

3. pokus – spriatelila som sa s pekným chalanom. Toto je hovadina už len z princípu: s pekným chlapom sa nedá kamarátiť...

Záver? Na základe mojich doterajších skúseností stále neverím, že by medzi mužom a ženou, ktorí sú obaja hetero, mohol vzniknúť a fungovať jeden vyvážený, úprimný, kamarátsky vzťah.